Cestovanie vlakom je celkom zaujímavým prostriedkom nenútenej spoločenskej interakcie a možno aj nadviazania zaujímavých sociálnych kontaktov, či dokonca priateľstiev. V minulosti to bolo o čosi jednoduchšie a častejšie, pretože dnes je veľmi jednoduché sa od ostatných izolovať pomocou modernej techniky. Nie je žiadnou výnimkou, ak majú všetci v kupé notebooky na ktorých pracujú,pozerajú filmy alebo majú slúchadlá na ušiach a súkromný koncert len pre ich uši.
Pri dlhých cestách vlakom sa hlavne v minulosti celkom pravidelne stávalo, že sa ľudia začali rozprávať a zo zdvorilých takzvaných „small talkov“ sa často stali hodinové dôverné rozhovory, vďaka ktorým vám prinajmenšom rýchlo a príjemne prešla aj dlhšia jazda vlakom alebo ste dokonca získali celoživotné priateľstvá. Našťastie aj dnes sa stáva, že viacerí v kupé nie sú ponorení do počítačového sveta, respektíve sa im na všetkom vybije baterka a vytvoria tak priestor na zaujímavý rozhovor.
Ja osobne často a rada cestujem vlakom a veľakrát sa mi stalo, že mi cestu spríjemnil zaujímavý rozhovor so spolucestujúcim. Raz so mnou cestoval špičkový zubár od ktorého som získala cenné rady a kontakty pri mojich problémoch s osmičkami, inokedy som sa dozvedela zaujímavosti zo sveta slovenského kvetinárstva, či dokonca som raz na ukážku dostala dekoračnú látku organza od úspešnej slovenskej interiérovej dizajnérky, ktorá si vlastnosti tejto šikovnej látky, nevedela vynachváliť.
Myslím však, že sociálne interakcie z vlaku neostávajú len na úrovni zaujímavých informácií. Viackrát sa už stalo, že vzájomné sympatie už počas spoločnej cesty prerástli v pozvanie na rande. Nikdy neviete, kde stretnete tú pravú lásku.
Na jednej strane si myslím, že je skvelé, že môžeme vďaka prenosným počítačom a internetu pracovať aj počas cesty vlakom, ušetriť množstvo času , respektíve prázdny čas vo vlaku využiť zmysluplne. Na druhej strane mi príde škoda, že si tento prázdny čas nedoprajeme. Pretože vďaka nemu často krát vznikne niečo, čo sa naplánovať nedá.
