Niekto už od malička vie, čím by chcel byť. Ja tiež patrím k tým šťastlivcom. Už od malička som chcel byť stolárom. Ako to už väčšinou býva, bol som odmalička inšpirovaný veľmi blízkym človekom.
Stalo sa to nasledovne,V detstve som trávil veľa času u svojho starého otca, Do svojho neskorého veku bol veľmi aktívny a pracovitý. Na záhrade mal svoju kutilskú dieĺńu, kde všetko možné opravoval, vyrábal, proste majstroval. Úplne najradšej pracoval s drevom. Jeho dielňa bola nádherná, voňala po dreve a kvalitných cigarách. Kedže starý otec nebol len šikovný majster ale aj hedonistický fajnšmeker… Mal tam to najrôznejšie náradie, pílky, kladivká, nožíky, vŕtačky. V mojom vnímaní to boli tie najzaujímavejšie hračky s ktorými sa můžeš hrať, až keď vyrastieš.
Dodnes si pamätám ten nádherný pocit, ktorý som mal v okamihu, keď mi starý otec dal prvý krát do ruky nožík a učil ma vyrezávať. Moju prvú vyrezanú paličku mám odloženú doteraz. Postupne ma starý otec učil narábať stále s viacerými nástrojmi. Áno samozrejme, že to niekedy bolo nebezpečné a veľakrát som sa porezal, ale stálo to za to. Už od malička vo mne zasadil hlboké semienka pre lásku k práci s predovšetkým s drevom, zapálil iskričku, ktorá vášnivo rozhorela vo veľkú fatru a horí dodnes.
Moja prvá úplne samostatná práca, tuším, že som mal 8 rokov bola výroba malých drevených stolíkov. Starý otec mi dal plnú dôveru a dokonca ma nechal v dielničke nejakú dobu samého, vôbec mi neradil. Akýže som bol na ne hrdý! A starý otec tiež, jeden z drevených stolíkov si vzal do spálne a mal na ňom položené svoje najobľúbenejšie knižky. Nemohlo byť pre mňa väčšej pocty ako toto gesto. Moj starý otec bol proste pán!
Ako sa to niekedy tak stáva, že sa remeslá dedia ob generáciu, stalo sa to aj u nás. Môj syn rovnako ako môj otec k remeselnej práci moc blízko nemajú, ale môj vnuk zahorel rovnakou láskou ako ja, keď som bol malým chlapcom. A tak sa už teším ako budeme spolu cez víkend vyrezávať drevené stolíky.
